Ale pekne poporiadku. Začiatok nebol taky,ako sme si predstavovali. Hneď po prílete doDílli sme zažili doslova kultúrny šok. Ulice plné ludí,neuveriteľný chaos,špina a obrovská chudoba na každom kroku. Kravy,ktoré cez deň ležaliokolo cesty v 37°C pekle a v noci žrali z kontajnerovkartóny a odpad zo zeleniny.
Z Európyzvyknutý na isté pravidlá,sme sa len ťažko kliesnili dopravou a obzeralisa pri každom trubení,ktoré niekedy doslova splývalo v jeden plynulý tón.
Na tento výlet sme sapripravili kondične,no nie psychicky. Myslím,že ani týždňový pobytv spacáku na smetisku sídliska Luník 9 by nebol reálnou simuláciou toho,čosme niekedy videli.
No na tretí deň smeboli už v Ladakhu. Čakal nas úplne iný svet. Mystický pokoj domácichstrhol aj turistov,ktorí sa správali milo,vrúcne a všetci mali k sebetak blízko.
Tu sa neriešilo,akodiverzifikovať svoje portfólio,či nakonfigurovať ethernet.
Ale kolko kúpiťmuky,aby bolo dosť čapátí (placka...náhrada chleba), alebo kde zohnať čistúvodu. Ludia ju vozili až z hornej časti mesta,ručne na kárach v 200lsudoch. Hoci vsetci tu boli zrobení,nepočuli sme žiadne ponosy. Stále úsmev natvári. Frázu „Hi my friend“ sme počuli na každom kroku. A keď sme aj niečokúpili,dostala sa nám pocta best friend :)
Nezabudnem ani naspoločné stolovanie s dvoma chlapcami v kamenej kutici pod StokKangri. Chlapci tu mali „hotel“ a pripravili nám campu(gulkyz praženej múky s vodou) a slaný čaj. Ich optimizmus v takťažkých podmienkach,kde im tieklo na hlavy a bola zima... a aj nám :) ,bol neuveriteľný.
Ďalej,pri nákupochbolo treba jednať,čo nás bavilo a zjavne aj ich. Vždy to končiloobligátnym „are you happy? ...a samozrejme úsmev :)...radosťobchodovať.
Ako velky milovnikhôr a turistiky vypustím,ako na mňa pôsobila priroda. Bola by to jednadlhá óda na radosť a neviem,či by som to vôbec vedel slovami vyjadriť.Možno neskôr...
Za ten mesiac som sidostatočne vyčistil hlavu a znovu ju pripravil na neustály stres,ktorý tudoma každý den zažívame.
Pokojom sme sršali ajpri návštevách miestnych kláštorov,kde všade trepocú vzduchom modlitebnévlajocky a krútia sa modlitebné valce,ktoré sme s radosťouroztáčali,aby nám priniesli šťastie....a priniesli :).Tak spokojní a pokojní sme už dávno neboli.
Dokonca sme mališťastie a navštívili sme Badrinath. Je to jedno zo štyrochnajposvátnejších miest Indie. Tieto mestá majú každé jeden chrám. Tie chrámyvolaju Char Dham. V blízkosti týchto posvätných miest sú štyri prameneGangy,ktoré sa nižšie spájajú a vytvárajú majestátny veľtok. Mystika priamelektrizujúca.
Na záver :
Aj týmtočlánkom,chcem dať malý apel všetkým,aby trochu pribrzdili a skúsili okoliea ludí vnímať inak. Mať vždy pozitívne myslenie a „nakaziť“ ním ajostatných,aby sme mali aj v tento Vianočný čas všetci bližšie k sebe.